Desať epigramov
Z posledných epigramov:
KRAMÁR JE KRAMÁR
(nomen omen – na margo „Všechnopárty“ 10.4.2007 na ČT))
Za babku predáva to, čo doma kúpil,
a pritom si myslí, že vraj „neprehlúpil“
kramár, dutý ako pri potoku vŕba –
jeho slovenčina skutočne je „blbá“!
O KORUPCII
Korupcia nie sú čierne kiahne –
tisícročia bezpečne sa liahne...
Nezaberá alpa ani nie rum –
preventíva nevynašla sérum.
MEDZIGENERAČNÝ
Na mladých žiadne žaloby! –
dožičme im tie výskoty...
Dožili sme sa staroby –
a v tom je náš tromf istoty.
LEN POMALY!
Nadľudská nadutosť,
závislá od chleba,
korene podryje
aj stromom do neba.
MRAVNOSŤ
K lekárovi si privstal márne:
bárs prvý prišiel do čakárne,
tí, ktorí dvesto korún mali,
do obeda ho predbiehali.
OTÁZKA ODBORNÍKOM
Od vekov je ustálené:
čierna noc a biely deň...
Prečo je aj čierne tričko
po slovensky – bielizeň?!
V NOVINOVOM STÁNKU
Slovenské pohľady nemali
(bol to ich handicap nemalý) –
ponúkli mi Plus sedem dní...
Aj preto bol deň šeredný.
V ČOM JE ROZDIEL?
Pomocník ŠTB, agent provokatér
„ako by ich bola mala jedna mater“...
Či sa nám to páči alebo nepáči –
jeden ako druhý sú len udavači.
KTO TO VIE, ODPOVIE...
V zmysle „padni komu padni“,
netušíme, koľkí vládni
v tieni Mečiarovej vily
paláce si postavili.
SLOVÁK 19. STOROČIA
Bohu odovzdal Božie,
Židovi lacno zbožie
a cisárovi dane...
Sebe? – len chlpy z dlane.
Jeho plachietka riedka:
pálenka – aj to zriedka.
