Vďakyvzdanie
VĎAKYVZDANIE
Postretali sme sa opäť pri výročí,
ako nad zázrakom otvárame oči –
Slovakia nie je už len snové zdanie.
Bohu za to patrí naše vďakyvzdanie.
Aj keď nový rok sa najmä času týka,
o to významnejšie vlaje symbolika
zástavy, čo pravdu o národe hlása,
je v nej múdrosť predkov, dobro, česť, aj krása,
pod jej farbami je
naša pravlasť svätá –
nestratili sme sa v labyrintoch sveta.
Máme vlastnú vládu, vlastné ambasády,
slovenský prezident z rámu na nás hľadí,
slovenská hymna už viacej nie je druhá,
slovenská zástava ako jasná dúha
preklenula dlhé tisícročie knuty,
vyniesla na svetlo zastrčených v kúty...
Nad Tatrou sa blýska len na lepšie časy,
kto sa Slovák cíti, k Slovači sa hlási.
Už mu prichodí len chcieť a sebe veriť,
nie sa s neúspechmi včerajšími zmieriť.
„Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme,
treba vám viac vedieť ako čo my
vieme...“ –
toto nám naveky odkázal náš básnik.
Nech tie múdre slová nezabudne z nás nik.
Nám treba odvaha zdvihnúť hlavu hore,
urobiť poriadok na národnom dvore
a byť zodpovedným hospodárom štátu.
Doma či v cudzine, kto kolísku má tu,
nech činmi otčine pomáha k jej blahu,
nech svorne s národmi vychádzať má snahu.
Slovenský náš obzor v srdci Európy
nech len blahodarný, žičlivý dážď kropí,
a nech lúče slnka svätia naše stráne,
nech sa našej vlasti nič zlého nestane.
Aby sme vždy jej zrod svorne oslávili -
to si zavinšujme
v tejto slávnej chvíli!
Katarína Hudecová