Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vďakyvzdanie

8. 2. 2007

  VĎAKYVZDANIE

  Postretali sme sa opäť pri výročí,

  ako nad zázrakom otvárame oči –

  Slovakia nie je už len snové zdanie.

  Bohu za to patrí naše vďakyvzdanie.

  Aj keď nový rok sa najmä času týka,

  o to významnejšie vlaje symbolika

  zástavy, čo pravdu o národe hlása,

  je v nej múdrosť predkov, dobro, česť, aj krása,

  pod jej farbami je naša pravlasť svätá –

  nestratili sme sa v labyrintoch sveta.

  Máme vlastnú vládu, vlastné ambasády,

  slovenský prezident z rámu na nás hľadí,

  slovenská hymna už viacej nie je druhá,

  slovenská zástava ako jasná dúha

  preklenula dlhé tisícročie knuty,

  vyniesla na svetlo zastrčených v kúty...

  Nad Tatrou sa blýska len na lepšie časy,

  kto sa Slovák cíti, k Slovači sa hlási.

  Už mu prichodí len chcieť a sebe veriť,

  nie sa s neúspechmi včerajšími zmieriť.

  „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme,

   treba vám viac vedieť ako čo my vieme...“ –

  toto nám naveky odkázal náš básnik.

  Nech tie múdre slová nezabudne z nás nik.

  Nám treba odvaha zdvihnúť hlavu hore,

  urobiť poriadok na národnom dvore

  a byť zodpovedným hospodárom štátu.

  Doma či v cudzine, kto kolísku má tu,

  nech činmi otčine pomáha k jej blahu,

  nech svorne s národmi vychádzať má snahu.

  Slovenský náš obzor v srdci Európy

  nech len blahodarný, žičlivý dážď kropí,

  a nech lúče slnka  svätia naše stráne,

  nech sa našej vlasti nič zlého nestane.

  Aby sme vždy jej zrod svorne oslávili -  

 to si zavinšujme v tejto slávnej chvíli!

 

     Katarína Hudecová 

  

  

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář