Jdi na obsah Jdi na menu
 


Výber z tvorby 2008

7. 6. 2008
VÝBER Z TVORBY (2008)


RÁNO

Z rozšvitorených hniezd
prichádza prvá zvesť
o ráne.
Ešte je
za kopcom schované,
no už prvá
prieskumná hliadka
lúčov
strechy činžiakov hladká
a prebudený sad
vôňou sa skláňa k nám:
- Dobré ráno, spáči!
Vstávať! Nech sa páči
čajovú ružu k raňajkám!



VOJENSKÝ CINTORÍN

Šík hrobov
pochoduje
pod bajonetmi krížov.
Dezertér čas
s nohami na pleciach –
ani sa neobzrie.
Poľnica v popolnici,
jazvy na tvári sveta.
Krv ruží
volá do neba!



UHLIE

Koľko pohody
je v matnom lesku
zhmotnenej tmy,
v piecke sa meniacej
na oslnivú žiaru!
To prahory
vystupujú z hlbín
a tisícročia
líhajú popolom
pre trochu tepla
v ľudskom obydlí.



NAGASAKI

V to augustové
predpoludnie sparné,
Japonky
mužov čakajúce, márne
varili ryžu ...
Mars – nespútaný boh
obedovať chcel
dusené na hríboch!!!



IDENTITA JEŽIŠA

Stretla som Ťa? – si mi
povedomý.
Ak aj nie si, mám Ťa
vo svedomí.
Ku mne si sa znížil,
šepol skromne:
„Nie je toho málo,
čo vieš o mne!“
Viem, že nenosievaš
zlaté rúcha –
pýcha nepristane
kráse ducha.
Ak aj nie si, si môj
symbol dobra.
Nieto toho, kto by
mi Ťa zobral!



KLOBÚK

Na rozdiel od mojej hlavy
vždy bol do vetra.
Rád odlietal s ním
k hrám bezstarostným,
do prachu, kaluží, za ploty –
povznesený nad jej trampoty.



JESEŇ

Nemám čím
zaplatiť letu
za vôňu krehkých nebobelások -
všetky drobné
ľahkomyseľne porozmetali
víchrice vášní.
Iba platan
záplatami lístia
plátať chce diery
po mojich
platonických láskach.



NAIVNÁ

Inšpiráciou
básnik
pero dobíja si -
bez nej nebýva
schopný
dobývania krásy.
Ako žobráčka,
kľačiac
pred portálmi chrámov,
o almužne smiem
iba snívať.
Chcela by som byť
treťou
tvojou starou mamou –
a vnúčika si vyobjímať.







SKÔR-NESKÔR

Skôr-neskôr človek musí –
ak sa mu raz minú sny,
spočítať svoje plusy
stornované mínusmi.
A keď už všetko zráta –
vyjde mu nič bezmála.
Tak prečo bolí strata
toho, čo som nemala?



KVAPKA KRVI

Tak otvor oči! –
hej, to som ja.
Prúdim
do tvojho bezvedomia
z ľudského srdca
bezodných hlbín.
Kvapkám Ti
ako tekutý rubín
do vyprahnutých žíl,
aby si ďalej žil.
To ja plamienkom horím
v hmle
tvojim očiam chorým.
Čas je príliš drahý
na úvahy,
komu dlh splatiť načim.
To ja ti vopred vďačím
za tvojej krvi dar,
čo raz čiesi
srdce vzkriesi
z már.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Katuška!

(anna, 25. 11. 2008 6:27)

Blahoželám Ti, nádherné obrazy, náady, kiežby každý vedel tak tvoriť, zdá sa mi, akoby sa Ti
otočil beh života, dozrievaš ako víno, čím ďalej, tým lepšie, chutnejšie, so zvláštnym buketom sú Tvoje básne! Nagasaki, čajová ruža-nádherný obraz, nádherné mnohé metafory! Veľa ďalších krásnych dielok v deň Tvojich menín želá Anna Č.