Niečo o mne...
Už v detstve som veľmi rada spievala. Rýchlo som sa vedela naučiť melódiu a slová som sa pokúšala dať piesni podľa svojho vkusu. To sa mi celkom darilo a zišlo sa mi to neskôr. V šesťdesiatych rokoch min. storočia, keď vypukla konjunktúra populárnej piesne, nemohla som sa nezapojiť. Samotné melódie ma inšpirovali na ich obliekanie do iných modelov slovných šiat. Nik netušil, ktoré piesne som si vypožičiavala pre nové otextovanie a posielala ich do Slovenského rozhlasu. Mojimi prvými hudobnými spoluautormi boli práve hudobní redaktori SR, Pavol Zelenay a Karol Elbert. Postupne zložili na moje texty novú hudbu. Neskôr ma oslovovali i ďalší skladatelia a tak som sa dostala s mojím textom Ako mám žiť bez teba až na I. Bratislavskú lýru – bolo to v roku 1966. Autorom hudby bol vynikajúci skladateľ JUDr. Ján Siváček, ktorý založil Bratislavskú lýru a bol jej prvým riaditeľom. Podľa databázy SOZA som doteraz otextovala 133 piesní. Najznámejšie boli:
- Ako mám žiť bez teba,
- Chlieb a soľ,
- Evergreen,
- Lesnícka polka,
- Len ja dúfam,
- Láska je maliar,
- Vítam dúhu.
- Vzdušný hrad,
- Tú mi hraj,
- Hravá polka,
- Čo je vlasť a ďalšie a ďalšie.
Po rokoch ma to stále viac ťahalo k písaniu najmä lyrickej a občianskej poézie, ale aj epigramov a aforizmov. Očarúvala ma možnosť a schopnosť vyjadriť aj hlbšiu myšlienku niekoľkými slovami. Tieto krátke literárne útvary, ale aj básne som viac ako dve desaťročia uverejňovala najmä v Trenčianskych novinách, ale i v inej tlači.. Prvú svoju básnickú zbierku s názvom HOSŤ NA DEŇ som vydala ako 65 ročná.
O rok nato sa mi podarilo vydať malú brožovanú knižočku s názvom MAXIMUM Z MINIMA – obsahovala iba epigramy. V tretej mojej knižke Z LANSKÝCH SNEHOV som sa pokúsila o vydanie prózy – deväť poviedok z vidieckeho prostredia. Ide najmä o príbehy odohrávajúce sa okolo Vianoc a tiež spôsob života a zvykov dedinského človeka počas zimných mesiacov. Za každou poviedkou nasleduje báseň tiež so zimnou tematikou – vravím o nej, že je to knižka plná snehu.
Moja štvrtá knižka ŠTYRI RIADKY A... je tiež plná epigramov a aforizmov. Piata, SLUŽOBNÉ TAJOMSTVÁ je opäť prózou a zaoberá sa životom vidieckeho dievčaťa od jej štrnástich do dvadsiatych rokov počas vojnových čias.
Šiesta knižka POZBIERANÉ PRI CESTÁCH obsahuje 14 poviedok znovu z vidieckeho prostredia, ako ich mám od mladosti v pamäti a 25 príležitostných básní. Na obálku knižky so súhlasom výtvarníčky Izabely Bulkovej som použila fotografiu jedného z jej obrazov, ktorý sa stotožňuje s názvom knižky. Ostatné ilustrácie dodala Eva Mičová.
ČRIEPKY ŠKRIEPKY je názov útlej knižočky do štvorveršia usporiadaných vtipných minirozhovorov s vecami.
MANON ROKU 2000 je formou epickej básne aktualizovaná parafráza dávnejšieho príbehu Abbé Prévosta Manon Lescaut. Za touto knižočkou nasledovali ZÁDRAPKY – vo štvorveršiach satirické postrehy na súčasné dianie vo svete, v krajine a v správaní sa ľudí okolo nás.
Zatiaľ posledná, desiata moja knižka má dva tituly: PÍSANÉ ŽIVOTOM / MELÓDIA SLOV. Jej obsahom je deväť poviedok a noviel z rôznych prostredí a období.
Druhý titul obsahuje pamäti od absolútnych počiatkov mojej literárnej tvorby až po dnešok a tiež v nej uverejňujem niekoľko svojich zhudobnených i nezhudobnených textov populárnych piesní. Knižku citlivo ilustrovala mladá výtvarníčka amatérka, Milada Mercellová.
