TERÉZII VANSOVEJ
TERÉZII VANSOVEJ
Pred starou chalupou stojí strom bútľavý,
apríl už po tráve rozsýpa púpavy,
znovu sa vracia jar do tvojho rodiska.
Tam v dávnej izbici stávala kolíska.
Nebolo krajšieho prostredia v okolí,
tam ťa aj prvý raz zaviedli do školy,
v dedine, voľanej Zvolenská Slatina.
Tam sa tvoj tvorivý chodníček začína,
kde život ubiehal pomedzi zmenami
a túžbu prebúdzal po ďalšom vzdelaní –
za ním ťa z rodiska odviali víchrice
naberať znalosti do Banskej Bystrice
a potom do južnej Rimavskej Soboty.
Tam začať s písaním dopriate bolo ti.
Orol bol časopis vzdelanej Slovače,
tam tvoje básničky vzali ti do tlače.
Zakrátko, keď si sa za Vansa vydala
a keď si o prvom dieťatku snívala,
s ženíchom na koči viezli ťa koníčky
na faru do spišskej dediny Lomničky.
Tí, ktorí dychtivo nestáli o pletky,
od pani farárky čítali poviedky...
Ako keď slnko sa po zime rozsvieti,
národu pribudol ďalší zdroj osvety.
Dieťatko prišlo, aj nešťastne odišlo –
najkrajšiu úlohu splniť ti nevyšlo.
Zo žiaľu nad stratou malého stvorenia
s tebou sa ponoril do studne tvorenia
ostatný dlhý čas na plodnosť bohatý.
Len láska k písaniu nahradiť mohla ti
ružové telíčko k srdcu sa túliace.
Vlastnému národu venovať kus práce
v Slovenských pohľadoch s Vajanským, Škultétym.
V Dennici Sládkovič s Čajakom v ústrety
šli tvojim myšlienkam moderným, tvorivým.
Vrúcne si verila slovu, čo tvorí rým,
ktoré si nazvala „ Z fary a zo školy“ –
Gemerským priaznivcom bývali po vôli
veršíky povestné vysokým nákladom.
Za tvoje autorstvo s humánnym nápadom
prvému románu úspešnosť veštila
"Sirota Podhradských“ – ľudskosti presila,
čo očistila ju od ľudskej pohany.
Ešte vždy, keď beriem tú knižku do dlaní,
cítim, že srdcom to dielo si písala.
A koľkých píšucich k sebe si prisala!
Tvoju hru „Svedomie“ (kritike navzdory)
s uznaním prijali v ďalekom zámorí,
v nevôli národným pokrmom živená
pod Tvojím vedením vzrastala Živena.
A čo tie scenáre pre naše javiská?! -
tvorivej rôznosti obdiv sa natíska.
Semienko, ktoré si zasiala do pôdy,
nech roľu národa vždy znovu obrodí!
Kiež si ťa potomstvo naveky zachová
v pamäti národa – Terezka Vansová!
Katarína Hudecová